Vynálezca v slobodnom povolaní

Na začiatku vzniku každej inscenácie je predloha. Tá musí zaujať nielen inscenátorov, ale pochopiteľne aj publikum. A ako taký výber textu prebieha? Profesionáli majú na to dramaturgov, no ja budem písať o inscenácii, ktorá je dielom študujúcej mládeže VŠMU. V študentských podmienkach je to v tomto prípade takto: Študent réžie konkrétne - študentka Monika Pulišová mala do istého termínu predložiť projekt svojej absolventskej práce čiže návrh toho, čo by chcela inscenovať. Keď tak spravila, profesor jej nonšalantne povedal: „Toto nie je pre vás Monika.“ A tak musela po vzore "drž hubu a krok" prelistovať niekoľko desiatok iných divadelných hier a nájsť z nich jednu, ktorá pre ňu BUDE...A aj sa tak stalo, len z kritérií, ktoré si na začiatku hľadania vytýčila (komédia, málo postáv, obrazový text, teda niečo skôr symbolistické) boli na konci len dobre myslené rady. Z režisérky však neubudlo, ba práve naopak. Veľkú zásluhu na tom, že sa hra dostala na javisko a je už dlhší čas v skúšobnom procese, má dramaturg Michal Jasaň. Ten svojím výrokom: „Toto sa oplatí hrať!“ odštartoval sériu úprav na texte, vďaka čomu dnes môžeme danú predlohu klasifikovať ako adaptáciu hry Toma Stopparda - Enter a free man. No adaptácia by nebola adaptáciou bez zmeny názvu titulu. Preto režisérka dielo „Enter a free man“ prepísala na „Vynálezcu“. Tento variant sa zdá byť pre hru príznačnejší, keďže hlavný hrdina je všetko, len nie Vynálezca, aj keď sa tak sám od začiatku až do konca tituluje. A čo čaká takého Vynálezcu v slobodnom povolaní? Kde sa uchytí? Kto s ním bude spolupracovať a kto odstúpi od zmluvy? To sa dozviete onedlho.Zatiaľ teda jazykom klasikov TO BE CONTINUED...